Preskočiť na obsah

Judo

Judo je japonské bojové umenie a olympijský šport, v ktorom súpera hodíte na žinenku a na zemi ho ovládate držaniami — a starší džudisti aj škrteniami a pákami na ruku. Vytvoril ho Jigoro Kano koncom 19. storočia; názov znamená jemná cesta, teda využitie sily a rovnováhy partnera proti nemu samému. Cvičí sa naboso na žinenkách, v hrubom bavlnenom kabátiku a nohaviciach, ktoré sa nazývajú judogi.

  • Rovnováha, koordinácia a načasovanie: hody fungujú vďaka narušeniu rovnováhy partnera, nie len silou.
  • Sila a vytrvalosť celého tela, najmä úchopu, nôh a chrbta.
  • Naučiť sa bezpečne padať — zručnosť, ktorá sa hodí na celý život.
  • Disciplína a rešpekt, s jasným systémom technických stupňov.
  • Základy sebaobrany a sebadôvera.
  • Judogi: hrubý kabátik, nohavice a opasok. Štandardom je biela; na súťažiach sa používa aj modrá. Mnohé kluby ho požičajú alebo začiatočníkom dovolia začať v športovom oblečení bez zipsov a gombíkov.
  • Cvičí sa naboso; na chodenie mimo žinenky si prineste šľapky.
  • Krátke nechty, žiadne šperky a dlhé vlasy zviazané.
  • Žinenky (tatami) sú v klube.
  • 60–90 minút. Začína sa aj končí úklonom a mnohé výrazy sú po japonsky.
  • Rozcvička a potom pády (ukemi): bezpečný pád vzad, nabok a vpred. Začiatočníci im venujú veľa času.
  • Hody (nage-waza): opakované nácviky vstupu bez dokončenia hodu (uchi-komi), potom hody na partnera.
  • Boj na zemi (ne-waza): držania, otočenia a úniky; škrtenia a páčenia prichádzajú na rad až u starších džudistov.
  • Voľný cvičný zápas (randori) v stoji aj na zemi, v tempe, ktoré vyhovuje obom partnerom.
  • Opasky idú od bieleho cez farebné žiacke stupne (kyu) až po čierny opasok (dan); farby sa v jednotlivých krajinách líšia. Vyšší stupeň získate na skúške.
  • Deťom: judo je klasický prvý šport a naučiť sa padať má veľkú cenu. Mnohé kluby berú deti už od útleho veku.
  • Dospelým, ktorí chcú šport s jasnou technickou cestou a silnou komunitou.
  • Ľuďom akejkoľvek veľkosti: rozhoduje technika a na súťaži sa stretnete so súpermi vlastnej hmotnosti.
  • Každému, koho zaujíma sebaobrana bez úderov — pozrite si aj Sambo a Brazílske jiu-jitsu.
  • Menej sa hodí ľuďom s problémami s chrbtom, krkom, ramenami alebo kolenami, pretože hody a pády patria ku každému tréningu — poraďte sa s lekárom a povedzte to trénerovi.